Z tieňa depresie až medzi tenisovú elitu
Mala patriť medzi najväčšie nádeje poľského tenisu, no namiesto športovej slávy prišli zdravotné problémy, psychické vyčerpanie a depresia. Maja Chwalińská v roku 2021 nevedela, či sa ešte vôbec niekedy vráti na tenisové kurty. O päť rokov neskôr sa jej príbeh zmenil na jednu z najpozoruhodnejších kapitol svetového tenisu.
Po senzačnom postupe do finále Roland Garros 2026 a triumfe na turnaji WTA 1000 vo Wu-chane dokázala, že jej kariéra sa mohla uberať úplne iným smerom, no najťažší zápas napokon vyhrala mimo kurtu.
Juniorská spoluhráčka Swiatekovej
Maja Chwalińská sa narodila 11. októbra 2001 v Poľsku a už od juniorských čias patrila medzi výrazné talenty svojej generácie. Jej meno sa často spomínalo spolu s Igou Swiatekovou, s ktorou vyrastala na kurtoch, hrávala štvorhru a zbierala trofeje v juniorských súťažiach.
Spoločne pomohli Poľsku k úspechom v tímových súťažiach a v roku 2017 sa prebojovali až do finále juniorskej štvorhry na Australian Open. Ich tenisové cesty sa však postupne rozišli. Kým Swiateková začala stúpať medzi svetovú elitu, Chwalińská sa dostala do obdobia, v ktorom prestala zvládať tlak profesionálneho športu.
Depresia a prerušenie kariéry
Chwalińská neskôr priznala, že s depresiou zápasila už od konca roka 2019. Pridali sa zdravotné problémy, zranenia a opakované komplikácie, pre ktoré musela odstupovať z turnajov alebo nedokázala podávať výkony, aké sa od nej očakávali. Tenis, ktorý jej od detstva prinášal radosť, sa zmenil na zdroj stresu, frustrácie a vyčerpania.
V júli 2021 po prehre s Francúzkou Clarou Burelovou v prvom kole kvalifikácie Wimbledonu oznámila, že si od tenisu dáva časovo neobmedzenú prestávku. Mala iba 19 rokov a napriek veľkému talentu netušila, či sa ešte dokáže vrátiť. Vo vyjadrení pre Przeglad Sportowy otvorene hovorila o depresii, ktorú prežívala približne rok a pol, a zdôraznila, že tenis stále miluje, no na kurty sa chce vrátiť až vtedy, keď na to bude pripravená.
Návrat a prelom na Roland Garros
Po približne štyroch mesiacoch sa rozhodla, že sa pokúsi o návrat. V roku 2022 sa prebojovala cez kvalifikáciu Wimbledonu a prvýkrát si zahrala v hlavnej súťaži grandslamového turnaja. Nasledovali roky, počas ktorých zbierala víťazstvá najmä na turnajoch nižších kategórií ITF a WTA 125.
Na Roland Garros 2026 prišla ako hráčka mimo elitnej stovky svetového rebríčka. Do hlavnej súťaže sa musela prebojovať cez tri kolá kvalifikácie. Stala sa prvou kvalifikantkou, ktorá sa v tenisovej open ére prebojovala do finále ženskej dvojhry na Roland Garros. Vo finále podľahla mladej Ruske Mirre Andrejevovej 3:6, 2:6, no zo 114. miesta sa posunula medzi najlepšie hráčky sveta.
Triumf vo Wu-chane a kariérne maximum
Na turnaji WTA 1000 v čínskom Wu-chane Chwalińská potvrdila, že jej úspech v Paríži nebol náhodný. V semifinále zdolala dlhoročnú kamarátku Igu Świątekovú a vo finále proti Britke Sonay Kartalovej prehrala prvý set 2:6, no zmenila rytmus hry a po obrate zvíťazila 2:6, 6:4, 6:2. Získala svoj prvý titul na hlavnom okruhu WTA a v pondelkovom vydaní svetového rebríčka sa posunula na kariérne maximum – 11. miesto.
Poľská tenistka po triumfe vyzdvihla ľudí, ktorí pri nej stáli počas celej cesty, a pripomenula, že ešte na začiatku sezóny bolo jej cieľom dostať sa do prvej stovky svetového rebríčka.
Najdôležitejšie víťazstvo mimo kurtu
Príbeh Maje Chwalińskej je pripomienkou toho, že za výsledkami profesionálnych športovcov sa často skrývajú zápasy, o ktorých fanúšikovia nemajú tušenie. Keď mala 19 rokov, verejne priznala, že trpí depresiou, a rozhodla sa prerušiť kariéru bez istoty, či sa ešte niekedy vráti. O päť rokov neskôr sa stala finalistkou Roland Garros a víťazkou turnaja vo Wu-chane.
Chwalińská ukázala, že niekedy najdôležitejším víťazstvom nie je zdvihnutá trofej, ale schopnosť vrátiť sa po období, keď človek prestane veriť, že to ešte dokáže. Najskôr sa musela postarať o seba, až potom mohla naplno ukázať, čo dokáže na tenisovom kurte.
