Tokio 1964: Československo získalo 14 medailí, Čáslavská očarila Japonsko
Hry XVIII. olympiády v Tokiu sa v roku 1964 konali premiérovo na ázijskom kontinente a netradične v jesennom termíne. Otvárací ceremoniál sa uskutočnil 10. októbra. Zrodilo sa 38 svetových rekordov najmä v atletike, plávaní a vzpieraní.
Československo vybojovalo 14 medailí, najviac v histórii spoločného štátu, a obsadilo deviate miesto v hodnotení krajín. Vo výprave bolo 104 športovcov, z toho deväť žien. Najviac medailí získali československí športovci v Mexiku 1968, kde ich bolo 13, ale sedem zlatých.
Československým tromfom v Tokiu bola Věra Čáslavská, ktorá získala tri zlaté medaily – vo viacboji, preskoku a na kladine – a výrazne prispela k striebru v súťaži družstiev. Ukončila dvanásťročnú nadvládu sovietskej gymnastky Larisy Latyninovej.
Čáslavská sa stala miláčikom japonských divákov. Podľa japanológa Martina Vačkářa Japoncov nadchla výkonmi a slnečným úsmevom. „Uznávali ju nielen za výnimočné športové, ale aj morálne a ľudské kvality, obrovskú charizmu,“ povedal pre Pravdu.
Do Japonska si viezla čiernu parochňu, ktorú si požičala od sestry Hany, a vďaka tomu sa jej niekoľkokrát podarilo stratiť v dave a predstierať, že je americká turistka. Keď ju v obchodnom dome odhalili, organizátori vyhnali všetkých zákazníkov, aby si mohla pokojne nakúpiť.
Japonský cisár jej udelil najvyššie japonské vyznamenanie Rad vychádzajúceho slnka. Čáslavská dostala aj samurajský meč ako dar od tradičnej rodiny.
