Brandon McNulty sa stal senzačným majstrom sveta v cestnej cyklistike
Novým majstrom sveta v cestnej cyklistike a držiteľom dúhového dresu v nasledujúcich dvanástich mesiacoch sa stal Brandon McNulty. Väčšina fanúšikov ho pozná predovšetkým ako spoľahlivého domestika, ktorý v stajni UAE Team Emirates pomáha Tadejovi Pogačarovi k víťazstvám.
Hviezdny Slovinec je známy nesebeckým prístupom a výhru dopraje aj kolegovi. Presne to sa stalo na vlaňajšej VC Montrealu, kde Pogačar daroval triumf McNultymu, keď ho pred páskou pustil pred seba. Tentoraz to však Američan dokázal na rovnakom mieste bez pomoci hviezdneho kolegu.
Na MS v Montreale šokoval konkurenciu a po parádnom výkone, keď predviedol 33-kilometrové sólo, sa stal víťazom pretekov s hromadným štartom. Dokázal to ako prvý cyklista z USA po 33 rokoch, keď napodobnil Lanca Armstronga, ktorý získal dúhový dres na šampionáte v Nórsku v roku 1993.
„Veľká gratulácia Brandonovi k víťazstvu na svetovom šampionáte. Jednoznačne najvzrušujúcejšie preteky roka a zaslúžený víťaz. Bola to krása,“ reagoval Armstrong po výhre 28-ročného krajana.
Triumf McNultyho bol nečakaný, ale úplne zaslúžený. Nenápadný Američan využil, že hlavní favoriti pretekov sa sústredili jeden na druhého až do takej miery, že zabudli na ostatných súperov. Profitoval aj z výbornej práce svojich krajanov Mattea Jorgensona a Quinna Simmonsa, ktorí urobili kus čiernej roboty.
Keď sa McNulty odhodlal k rozhodujúcemu trháku, zachovali sa ako správni tímoví kolegovia a pokrývali úniky konkurentov, ktorí chceli zmariť snahu neskoršieho šampióna.
„Chalanom patrí veľká vďaka, bez nich by som to nedokázal. Už pred štartom pretekov som vravel, že máme silný tím a že môžeme uspieť. S radosťou im zaplatím poriadne drahú večeru,“ usmieval sa v cieli šťastný víťaz.
Pre skromného Američana je to druhé zlato zo svetových šampionátov. Prvé získal pred desiatimi rokmi na MS v Dauhe, keď triumfoval v časovke juniorov. Pár dní na to sa tešil zo zisku dúhového dresu aj Peter Sagan, ktorý v hlavnom meste Kataru vybojoval v pretekoch s hromadným štartom svoj druhý titul svetového šampióna.
Bol to práve rok 2016, keď sa lámala McNultyho kariéra. Po triumfe na MS ho lákali veľké európske tímy, ale vtedy 18-ročný talent ich jeden po druhom odmietol a zostal jazdiť za americký kontinentálny tím Rally Cycling.
Jeho opatrné rozhodnutie vychádzalo zo spomienok talentovaných Američanov, ktorí sa nikdy nedostali do seriálu WorldTour. Desiatky nadaných mladíkov z USA odcestovali do zahraničia pretekať, len aby ich rozdrvili a vypľuli neľútostné európske rozvojové ligy. McNulty a jeho tím verili, že práve tento konzervatívny prístup mu pomôže vyhnúť sa nástrahám, ktoré zničili jeho predchodcov.
Pritom nechýbalo veľa a z McNultyho by žiadny šampión nevyrástol. Pôvodne sa venoval horskej cyklistike a tzv. gravelu – jazde na šotoline. K cestnej cyklistike prešiel až ako 13-ročný.
„Cesta ho spočiatku nudila. Chcel sa na bicykli zabávať, jazdiť hore-dole a nie len stále po rovine. Lenže potom našiel zábavu v zdolávaní kopcov. Nasadil svoje tempo a zdolával stúpania,“ spomínal jeho otec RJ McNulty, veľký fanúšik horskej cyklistiky a softvérový inžinier.
Talent jeho syna spozorovali cyklistickí tréneri na miestnych pretekoch v Arizone. Na preteky v časovke sa postavil ako 16-ročný junior a hoci mal k dispozícii len klasický cestný bicykel, surovými wattami rozbil konkurenciu pozostávajúcu z 85 „dospelých“ pretekárov.
Pred spomenutým víťazstvom na MS v Dauhe 2016 vedel, že sa musí pripraviť na brutálne horúce podmienky Blízkeho východu. Pozval kolegov z juniorskej reprezentácie USA k sebe domov do Phoenixu, kde z rodinnej garáže spravil provizórnu saunu. Zapol ohrievače, rozvešal mokré uteráky a tri dni v týždni spoločne s kolegami intenzívne šliapali na trenažéroch tak, aby simulovali dusné, vlhké podmienky Kataru.
Extrémna príprava mu vyšla, juniorský svetový titul v časovke vyhral s náskokom 35 sekúnd na druhého najlepšieho jazdca.
