Šampión z farmy mal ešte krajší bekhend ako tenisový kráľ
Stan Wawrinka sa v utorok definitívne rozlúčil s profesionálnou kariérou. Vo veku 41 rokov ukončil svoje pôsobenie na domácom turnaji v Bazileji, kde v zápase proti Čechovi Jiřímu Lehečkovi prehral 5:7, 6:7 (2). Jeho posledným úderom bol symbolicky jednoručný bekhend, zbraň, ktorá mu počas dvoch desaťročí priniesla slávu a obdiv.
Wawrinka odchádza z kurtu ako držiteľ troch grandslamových titulov, štrnástich trofejí z okruhu ATP, olympijského zlata a triumfu v Davisovom pohári. Na konte má 590 víťazstiev. Napriek prehre mu diváci pripravili rozlúčku, aká patrí veľkým šampiónom. „Je to dnes ťažké, naozaj ťažké. Som smutný, ale zároveň mám úsmev na tvári,“ priznal po poslednom zápase kariéry.
Jeho cesta k tenisovej elite nebola priamočiara. Vyrastal na ekologickej farme neďaleko švajčiarskeho Lausanne, ktorú prevádzkovali jeho rodičia a ktorá bola zároveň domovom pre približne 15 až 20 ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ako osemročný začal hrať tenis a o tri roky neskôr ho tréner Dimitri Zavialoff nasmeroval k jednoručnému bekhendu, ktorý sa stal jednou z najobávanejších zbraní modernej éry.
Prvý grandslamový titul získal vo veku 28 rokov na Australian Open 2014, keď vo finále porazil Rafaela Nadala. O rok neskôr ovládol Roland Garros, kde vo finále zdolal Novaka Djokoviča, a v roku 2016 pridal triumf na US Open, opäť po finálovom víťazstve nad Djokovičom. Na všetkých troch turnajoch, ktoré vyhral, tak vo finále porazil vtedajšiu svetovú jednotku.
S Djokovičom ho spájali pamätné súboje. Ten prvý odohrali v roku 2006 vo finále v Umagu, kde Djokovič za stavu 6:6 v prvom sete pre dýchacie ťažkosti zápas vzdal. Wawrinka tak získal premiérový titul na okruhu ATP. Prelomovým momentom bola päťsetová dráma na Australian Open 2013, ktorú prehral 12:10 v rozhodujúcom sete. Práve vtedy začal veriť, že dokáže konkurovať svetovej špičke. O rok neskôr Djokoviča na rovnakom turnaji porazil 9:7 v rozhodujúcom dejstve a prerušil sériu štrnástich prehier.
S krajanom Rogerom Federerom získal zlato vo štvorhre na olympijských hrách v Pekingu 2008. O štyri roky neskôr niesol na otváracom ceremoniáli hier v Londýne švajčiarsku vlajku. V roku 2014 ho zdolal vo finále turnaja v Monte Carle a získal svoj jediný titul v kategórii Masters 1000. Po prehratom finále v Indian Wells sa rozplakal, Federer sa ho pokúsil rozveseliť a Wawrinka mu v žarte venoval poznámku: „Chcel by som pogratulovať Rogerovi. Pozrite sa naňho, smeje sa. Je to hajzel, ale to je v poriadku.“
Wimbledon zostal jediným grandslamom, na ktorom sa nikdy nedostal do semifinále. Jeho maximom boli dve štvrťfinálové účasti z rokov 2014 a 2015. Naopak, na antuke odohral jeden z najdlhších zápasov kariéry – v osemfinále Roland Garros 2019 zdolal Stefanosa Tsitsipasa po piatich hodinách a deviatich minútach, pričom rozhodujúci set vyhral 8:6.
Na Roland Garros 2015 zaujal aj červeno-bielo-sivými károvanými šortkami, ktoré mnohým pripomínali pyžamo. Keď vo finále zdolal Djokoviča, priniesol ich na pozápasovú tlačovú konferenciu. „Mne sa tie šortky páčia. Zdá sa, že som jediný. Je celkom zábavné, že práve ony vyhrali Roland Garros,“ smial sa. Dnes sú vystavené v múzeu Roland Garros.
Na predlaktí má vytetované slová írskeho dramatika Samuela Becketta, ktorých podstata znie: skúšaj, zlyhaj, skús to znova a nabudúce zlyhaj lepšie. Práve posledné dve slová – Fail better – sa stali jedným zo symbolov jeho kariéry. Počas kariéry absolvoval päťdesiat grandslamových turnajov bez prerušenia, sériu zastavili až zdravotné problémy. Podstúpil dve operácie ľavého kolena a v roku 2021 ďalšie dva chirurgické zákroky na ľavom chodidle.
Jeden z posledných veľkých momentov zažil v januári 2026 na Australian Open, kde v druhom kole zdolal 21-ročného Francúza Arthura Geu po päťsetovom súboji trvajúcom štyri hodiny a 33 minút. Stal sa tak prvým hráčom vo veku najmenej štyridsať rokov, ktorý postúpil do tretieho kola grandslamového turnaja od Australian Open 1978, vtedy to dokázal Ken Rosewall vo veku 44 rokov.
O tom, že rok 2026 bude jeho posledným, informoval už v decembri 2025. „Jediné, čo som počas kariéry chcel, bolo odovzdať zo seba všetko. Nemať výčitky, vždy bojovať, v každom zápase dať sto percent. Z úcty k sebe samému, k súperovi, turnaju, fanúšikom, ku všetkým. Viac než dvadsať rokov to bolo pre mňa najdôležitejšie. A len takto môžete odísť zo športu – bez výčitiek,“ povedal v rozhovore pre ATP.
