Jozefa Sabovčíka uviedli do Siene slávy slovenského krasokorčuľovania
Bývalého československého reprezentanta Jozefa Sabovčíka uviedli do Siene slávy slovenského krasokorčuľovania. Bronzový olympijský medailista, ktorý už desaťročia žije v USA, sa na ceremoniáli v Bratislave zúčastnil osobne.
K slávnostnému aktu došlo počas sobotňajšieho programu Memoriálu Ondreja Nepelu.
„Ja som si to užíval, pretože je to také zadosťučinenie. Keď som začal korčuľovať, tak som od seba nejaké úspechy neočakával, nemal som to v pláne. Nehovoriac už o sieni slávy, pretože tá vtedy asi neexistovala. Takže je to fakticky nádherný pocit, byť takto ocenený,“ povedal Sabovčík po ceremoniáli.
Jeho meno pribudlo na zoznam ako šieste v poradí. Prvého do Siene slávy uviedli Ondreja Nepelu, po ňom prišli na rad bývalé trénerky Hilda Múdra a Agnesa Búřilová, medzinárodná rozhodkyňa Felicitas Babušíková a vlani Karol Divín.
„Stojím medzi velikánmi nášho športu, takže si to veľmi vážim. Samozrejme, Ondrej Nepela, s ktorým som vyrastal ako mladý chlapec, pán Divín, ktorého som síce nezažil korčuľovať, ale veľmi som si vedomý toho, čo dokázal. A on mi tiež do určitej miery pomáhal, že prichádzal z Brna za mnou s prípravou, takže sme takí prepojení, my traja,“ dodal bronzový medailista zo ZOH 1984 v Sarajeve.
Sabovčík bol vždy známy svojím osobitým štýlom a rebelantskou povahou. Podľa vlastných slov ho na krasokorčuľovaní najviac bavilo skákanie.
„Možno je to pocit slobody, že som sa jednoducho cítil na tom ľade voľný. Potom, samozrejme, keď som začal robiť povinné cviky, sa tá moja sloboda trošku ustrihla, ale ja som miloval skákanie. To bolo jediné, čo ma bavilo.“
Vášeň pre skoky sa prejavila aj na fakte, že na ME 1986 ako prvý v histórii v súťaži predviedol štvoritý skok, aj keď oficiálny primát patrí Kanaďanovi Kurtovi Browningovi z MS 1988.
Sabovčík po doskočení na chvíľu zastal a zabudol aj na časť programu, ale napokon obhájil titul.
„Olympiáda je jeden z mojich krokov, bez ktorých by som takú kariéru a hlavne profesionálnu nemal. Ale ja si veľmi vážim obhájenie titulu majstra Európy z Kodane, pretože je vždy ťažšie obhajovať, keď vás všetci naháňajú a každý vás chce poraziť,“ zamyslel sa.
Štvoritý skok po ňom spomedzi Slovákov dosiaľ dokázal predviesť iba Adam Hagara, v súčasnosti najväčšie meno slovenského krasokorčuľovania.
„Viem, že máme talenty, hlavne v mužoch a v ženách. Ale máme aj juniorské športové dvojice a juniorské tanečné páry, takže niečo tu do budúcna bude. Odkázal by som im, že krasokorčuľovanie je veľmi ťažký šport a trvá. Úspechy neprídu okamžite. Preto treba mať trpezlivosť a výdrž,“ poznamenal 62-ročný Slovák.
Sabovčík, známy aj pod prezývkou „Jumping Joe“, je historicky tretí slovenský krasokorčuliar, ktorý získal medailu na ZOH.
Divín si vybojoval striebro na olympiáde v Squaw Valley v roku 1960, o dvanásť rokov neskôr bol Nepela zlatý na hrách v Sappore.
Sabovčík má okrem dvoch titulov majstra Európy na konte aj striebro z európskeho šampionátu z roku 1983 a jeho kariéru zdobí i šesť titulov majstra Československa.
Sabovčíka počas kariéry sprevádzali viaceré zranenia a v roku 1986 bol nútený ukončiť aktívnu činnosť.
